História poľovníctva u nás
Do roku 1937 väčšinu poľovných pozemkov v Selci vlastnila účastinná spoločnosť Domový lesný priemysel a na týchto pozemkoch vykonávala aj právo poľovníctva. Z roku 1933 pochádza správa z miestneho šetrenia veľkostatku Selec – Mníchova Lehota, kde je zmienka o stavoch zveri: „vysokej je 60-80 kusov, srnčej 150, čiernej asi 20-30 kusov“. Podľa týchto počtov, ktoré podľa súčasných kritérií sú približne ako normované, je zrejmé , že aj tu mali vplyv povojnové hospodárske pomery a ťažkosti v zásobovaní. Tieto znásobovali hnev ľudu, a tak možnosť zadovážiť si ľahko dostupnými zbraňami frontových vojakov poživeň z „mäsa, čo behá po hore“, vyvolala veľké kántrenie zveri.
V roku 1937 takmer celý veľkostatok Selec – Mníchova Lehota kúpil Ing. Dr. mont. h.c. Emil Modr. Viedla ho ku kúpe láska k prírode a k poľovníctvu. V revíri poľovali len vlastníci, lesníci a hájnici. Odstrel sa nepredával. Vykonávali sa spoločné poľovačky, na ktoré vlastníci pozývali významných partnerov z Trenčína, napr. právnikov, úradníkov z berného úradu a pod.
Koncom roka 1947 bol prijatý zákon č. 225/1947 no poľovníctve s účinnosťou od 1. 1. 1948. Ujal sa preň názov „Zákon o zľudovení poľovníctva“. Poľovníctvo sa stalo hospodárskou a kultúrnou hodnotou, ktorá je odvetvím poľnohospodárskej a lesnej prvovýroby a sledovalo riadny chov, ochranu a lov zveri i hospodárske zužitkovanie úlovkov. Sprístupnilo sa širokým vrstvám pracujúcich a o jeho výkon sa mohli uchádzať iba kolektívy pracujúcich, združené v poľovníckych spoločnostiach. Aj keď v tomto zákone zostalo poľovníctvo spojené s vlastníctvom pôdy, jednotlivec si výkon práva poľovníctva nemohol ponechať. Modrovci však poľovali na svojom majetku až do jeho prevzatia štátom v októbri r. 1948, keďže vlastník aspoň 200 ha súvislých pozemkov mohol na svojich pozemkov poľovať aj sám.
Po vydaní socialistickej ústavy v roku 1960 musel byť aj zákon z roku 1947 nahradený novým zákonom Národného zhromaždenia ČSSR č. 23/1962 Zb. o poľovníctve. Zrušil spojenie práva poľovníctva s vlastníctvom pôdy. Novelizovaný platil až do roku 2009, kedy ho nahradil doteraz platný zákon č. 274/2009 Z. z.
Právo poľovníctva za socializmu vykonávali poľovnícke spolky. Na pozemkoch Ing. Emila Modra bol zriadený poľovný revír Inovec I. Personál polesí a lesných správ buď len vypomáhal s odstrelom „holej“ zveri alebo niektorí lesníci boli aj členmi poľovníckeho združenia. Do konca roku 1992 poľovný revír Inovec I. užívalo poľovnícke združenie s rovnomenným názvom, ktoré mávalo okolo 40 členov. Členovia boli väčšinou v tej dobe vplyvní ľudia, na ktorých nemali dosah štátne lesy, a tak stavy zveri stúpali a s nimi aj škody zverou.
Po zmene politických a spoločenských pomerov v roku 1989 bol odstrel zvýšený a stavy zveri rapídne klesli. Od 1. 1. 1993 do 31. 12. 1994 vykonával právo poľovníctva Odštepný lesný závod Trenčín na ploche 3499 ha. Zariadenia v revíri museli byť nanovo vybudované, bolo osadených 9 rámp na lesných cestách. Vzhľadom na znížené stavy zveri bol znížený aj plán odstrelu jelenej zveri zo 140 ks na 80 ks.
Na základe zákona č. 99/1993 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov došlo k transformácii revírov a právo poľovníctva sa vrátilo vlastníkom pozemkov.
Na obdobie od 1. 1. 1995 do 31. 12. 2004 bola uzatvorená zmluva o prenájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri Palúch s výmerou 2925,27 ha medzi Lesným hospodárstvom Inovec a Ing. Emilom Modrom s ostatnými vlastníkmi poľovných pozemkov. Lesné hospodárstvo Inovec zabezpečovalo poľovnícke hospodárenie prostredníctvom Ing. Bušíka a dobrovoľných poľovníkov. Vzhľadom na to, že tento spôsob poľovania dobrovoľnými poľovníkmi nezodpovedal predstavám vlastníkov, od roku 1998 Lesné hospodárstvo Inovec začalo poľovať vo vlastnej réžii.
Od roku 1998 sa vystriedalo niekoľko poľovných hospodárov. Bol medzi nimi Ing. Jozef Zahradník, Ľubomír Kendrala, Ing. Ľuboš Balušík, Ing. Martin Vozár a Ľubomír Mrocek. V súčasnosti funkciu poľovníckeho hospodára vykonáva Ľubomír Kendrala.